Posláním  Nadace je sponzorovat místní vzdělávací, dobročinné a humanitární projekty v České a Slovenské Republice.

Tato nadace ztělesňuje ducha  Wallace F.Toronta a snaží se propagovat ideály a hodnoty jeho příkladného života. Nadace nabízí jedinečnou příležitost vybudovat nové mosty přátelství a porozumění pro přátele Čechů a Slováků. Prosím připojte se k nám, zašlete příspěvek odpočitatelný z daní anebo se  přímo zúčastněte jednoho či více z našich projektů.

Narozen 9.prosince roku 1907 v Salt Lake City Utah, byl Wallace povolán na německou misii. V roce 1929 se připojil k prvním starším misionářům, kteří byli posláni do Československa, aby otevřeli Československou misii pod vedením Artura Gaetha. Po uvolnění z tohoto poslání vystudoval Wallace Univerzitu Utah a brzy se oženil s Martou Sharp.

V roce 1936 byl povolán, aby vedl Českou misii. Nová města byla otevřena a přišli obrácení.  Ale nacistická okupace českého území v letech 1938-1939 vedla k evakuaci všech misionářů. Během války se stal Wallace ředitelem Červeného kříže v Utahu.

V roce 1946 se Wallace se svou rodinou vrátil do Prahy. S větší misionářskou základnou a církev vzkvétala i po únorových událostech v roce 1948, kdy byl komunistický puč. Avšak do roku 1950 byli misionáři vyhnáni ze země a registrace církve byla zamítnuta. A tak věrní Svatí zůstali v zemi bez příležitosti  pořádat shromáždění a dokonce se i shromažďovat.

Doma vyučoval Wallace seminář , sloužil mladým mužům na MIA a stal se výkonným asistentem Utah Cancer Society. Udržoval si kontakt se Svatými v Československu díky tajné korespondenci. V roce 1964 President McKay povolal rodinu Toronto, aby navštívili Svaté v Čechách jako turisté. V roce 1965 byl Wallace požádán, aby se vrátil do Čech a potkal se s vysokými státními úředníky. Učinil tak , ale zanedlouho byl zajat, když poskytl rozhovor v televizi během velké sportovní události, která se konala v zemi. Jeho žádost o registraci církve byla opět zamítnuta, a on byl deportován na hranice s Německem. Wallace Toronto zůstal prezidentem České misie do své smrti. Zemřel na rakovinu 10. ledna 1968 v Salt Lake City.

Garr, Arnold K. Canon, Donald Q. Copan, Richard O. Encyclopedia of Latter-day Saints History, Salt Lake City: Deseret Book Copany , 2000. 1255-1256.

Chcete-li zjistit více o životě rodiny Toronto v Československu, prosím klikněte zde a čtěte: …Třešeň za železnou oponou …autobiografie od  Martha Toronto Anderson

Kolem roku 1940, když jmenovec, podle něhož byla tato nadace založena, žil v Praze ,on  a jeho mladá rodina bydleli ve velkém, útulném domě na předměstí Prahy. Na zahradě tohoto domu měli krásnou třešeň, která se stala centrem veškerého dění nejen pro tuto rodinu , ale i pro celé sousedství.

A navíc to bylo nejen místo pro děti ze sousedství , aby zde šplhaly a hrály si v čase léta, rodina vždy vítala hosty ve stínu tohoto majestátního stromu. V poválečných časech s nedostatkem čerstvého ovoce a zeleniny  rodina Toronto štědře nabízela třešně z tohoto stromu přicházejícím návštěvníkům nebo kolemjdoucím sousedům. V pozdějších letech paní Torontová vzpomíná: „Ta báječná třešeň v sobě skrývá spousty krásných vzpomínek, a nám proto bude vždy připomínat domov a místo útočiště.“

Tato třešeň poskytla plody v malém množství, ale pro mnohé, stejným způsobem Nadace Wallace F. Toronta pracuje v malých , ale smysluplných skutcích, aby tak přispěla místním vzdělávacím, dobročinným a humanitárním projektům v České a Slovenské Republice.

Nová škola poskytuje dětem s menšími možnostmi z různého kulturního a sociálně- ekonomického zázemí dodatečnou akademickou podporu a stimuly k zajištění jejich úspěchu na akademickém poli. Většina studentů Nové školy pochází z minoritní romské komunity, kde jsou negramotnost a nedokončené vzdělání podstatně častější než činí průměr v České Republice.

Níže je kapitola z knihy o rodinných LDS církevních dějin program:

CIRKEV JEŽIŠA KRISTA SVäTÝCH NESKORŠÍCH DNÍ A JEJ GENEALOGICKÉ AKTIVITY

JUDr. Jonathon T. Tichy
?lenovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Church of Jesus Christ of Latter Day Saints) sú známi po celom svete tým, aké ve?ké úsilie vynakladajú na genealogický výskum. Blízko sídla tejto cirkvi na historickom chrámovom námestí v Salt Lake City v štáte Utah v USA sa nachádza ve?kolepá Knižnica rodinnej histórie (Family History Library), v ktorej sú zhromaždené najvä?šie zbierky genealogických záznamov na svete. Aby sme mohli pochopi?, ?o vlastne motivuje ?lenov tohto osobitého kres?anského vyznania v oblasti genealógie, spome?me niektoré historické fakty a základné body ich viery. Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní bola oficiálne založená 6. apríla 1830 šiestimi svojimi ?lenmi. Dnes má vyše 13.5 miliónov ?lenov vo viac ako 160 rôznych krajinách sveta, vrátane Slovenska. Táto cirkev je jednou z najvä?ších cirkví v Severnej Amerike a jedným z najrýchlejšie rastúcich náboženských spolo?enstiev na svete. Jedným zo základných bodov jej náuky je zdôraz?ovanie výnimo?ného postavenia, dôležitosti a posvätnosti rodiny. ?lenovia cirkvi totiž veria, že život nekon?í smr?ou a že vzácne rodinné vz?ahy založené po?as neho majú ?i môžu ma? ve?né pokra?ovanie. Veria, že predkovia sa môžu prostredníctvom osobitných chrámových obradov duchovne spoji? s ich dnes žijúcimi potomkami. Aby ich identifikovali, uskuto??ujú ?lenovia cirkvi genealogický výskum. Potom vykonávajú chrámové obrady v ich zastúpení. Veria, že predkovia, ak budú chcie?, ich prijmú a týmto spôsobom sa duchovne zjednotia so žijúcimi osobami. Svetoznáma Knižnica rodinnej histórie bola založená v roku 1894, aby pomáhala ?lenom cirkvi v ich vlastnom genealogickom výskume.

V Knižnici rodinnej histórie

Knižnica rodinnej histórie Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní v Salt Lake City je – bez nadsádzky – domovom najvä?šej zbierky genealogických záznamov na svete. Obsahuje mená a osobné údaje o (doslovne) miliarde zosnulých osôb. Hlavná budova knižnice bola vysvätená v roku 1985 a má rozlohu viac ako 14 000 m2, v?aka ktorým sa stala aj priestorovo najvä?ším zariadením svojho druhu na svete. Knižnica je otvorená pre verejnos? každý de? okrem nedele a štúdium v nej je bezplatné. Návštevníci tu majú k dispozícii viac ako 2.4 milóny kotú?ov mikrofilmov, 750 000 jednotiek mikrofišov, 310 000 publikácií a máp a nieko?ko výkonných, unikátnych po?íta?ových báz genealogických údajov. Knižnicu denne navštívi viac ako 2 700 bádate?ov. Informácie o pomoc poskytuje návštevníkom školený personál, špecializovaný pod?a geografických regiónov. Pre návštevníkov, ktorí nevedia po anglicky, sú k dispozícii tlmo?níci hovoriaci po ?esky, rusky, nemecky, francúzsky a pod.
V sú?asnosti pracujú v knižnici dvaja zamestnanci zameraní na slovenské a všeobecne slovanské záležitosti – p. Daniel Schlyter a p. Sylvie Pyš?áková. D. Schlyter je špecialista zodpovedný za prieskum a vyh?adávanie tých záznamov v strednej a východnej Európe, o ktoré má Knižnica rodinnej histórie záujem. Pani Pyš?áková je zodpovedná za udržiavanie slovenských záznamov knižnice a pomáha návštevníkom, ktorí majú otázky, týkajúce sa slovenského výskumu v knižnici. Hoci knižnicu oficiálne vlastní Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní, jej každodenný chod zabezpe?uje Genealogická spolo?nos? Utahu, nezisková organizácia s úzkymi väzbami na cirkev.

Strediská rodinnej histórie

Pretože nie každý môže cestova? do Salt Lake City, aby navštívil Knižnicu rodinnej histórie, cirkev a Genealogická Spolo?nos? Utahu založili celosvetovú sie? s 4000 pobo?kami knižnice. Tieto pobo?ky, známe ako Strediská rodinnej histórie, sú riadené a financované miestnymi ?lenmi cirkvi a zvy?ajne sa nachádzajú v cirkevných budovách. Každé stredisko poskytuje prístup k rozsiahlym cirkevným genealogickým zbierkam z hlavnej knižnice. V strediskách si návštevníci môžu prezera? mikrofilmy a po?íta?ové databázy, študova? rôzne publikácie o genealógii a regionálnom výskume, prostredníctvom nich si tiež môžu objedna? študijný materiál z hlavnej knižnice. Vä?šina stredísk je otvorená najmenej 25 hodín týždenne a, rovnako ako v hlavnej knižnici, všetky služby v nich – vrátane používania príslušných zariadení – sú bezplatné. V každom americkom štáte (USA), podobne ako vo vä?šine európskych krajín, je v sú?asnosti nieko?ko takýchto pobo?iek. Bádate?om zo Slovenska sú najbližšie Strediská rodinnej histórie v Brne, vo Viedni a v Budapešti.

Výskum prostredníctvom internetu

V posledných rokoch sa internet stal efektívnym nástrojom aj pre bádate?ov zaujímajúcich sa o genealógiu. Táto celosvetová po?íta?ová sie? umož?uje ?u?om z rôznych ?astí sveta komunikova?, získava? a deli? sa o informácie rýchlos?ou a spôsobmi, ako nikdy predtým. Hoci používate?ov internetu na Slovensku je stále relatívne málo, ich po?et sa v posledných rokoch zvyšuje a rozširuje – najmä na školách a v rôznych úradoch.
V máji 1999 Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní slávnostne spustila prevádzku dlho o?akávanej internetovej stránky www.FamilySearch.org, ?o mnohí poprední genealógovia považujú za jeden z najvä?ších medzníkov v genealogickom výskume posledných rokov. Stránka poskytuje bezplatný a neobmedzený prístup do najvä?šej genealogickej databázy na svete, nazvanej FamilySearch. Užívatelia internetu si v nej môžu prezera? genealogické údaje o viac ako miliard osobách, pri?om v blízkej budúcnosti sa o?akáva ich zdvojnásobenie. Záznamy sú výstupmi z historických prame?ov, ako aj z osobných, overených genealógií návštevníkov Knižnice rodinnej histórie, resp. jej stredísk.
Návštevníci spomínanej stránky môžu využi? aj priamy prístup do katalógov Knižnice rodinnej histórie, získa? informácie a dohodnú? si koordináciu svojej práce s bádate?mi podobných záujmov, môžu tiež zisti?, kde je najbližšia pobo?ka Knižnice rodinnej histórie, bezplatne si od nej vyžiada? ?alšie informácie a pod.
Po spustení tejto služby technický sponzor, svetový po?íta?ový gigant IBM, vydal správu, v ktorej uviedol, že po?as najrušnejšej prevádzky má FamilySearch viac ako 500 vstupov za sekundu, resp. vyše 5 miliónov návštevníkov denne. Ide o jednu z najnavštevovanejších internetových stránok na svete vôbec.

Historická dohoda so slovenskými archívmi

V roku 1990 vtedajšie ?eskoslovensko bolo jedinou stredoeurópskou krajinou, s ktorou Genealogická spolo?nos? Utahu nemala dohodu, týkajúcu sa mikrofilmovania cirkevných matrík v štátnych archívnych zbierkach. Napriek tomu, že podobné projekty v Po?sku, Ma?arsku, Nemecku a Chorvátsku boli úspešné, váhanie a bližšie nešpecifikované obavy zo strany ?eských archivárov bránili akejko?vek spolupráci v tejto oblasti. Po vyše dvadsa?ro?nom úsilí Genealogická spolo?nos? Utahu pripravila osobitný návrh pre slovenskú stranu, ktorá bola otvorenejšia a ochotnejšia rokova? o možnej spolupráci. Po sérii podrobných diskusií a konzultácií bola 10. januára 1991 podpísaná dohoda o mikrofilmovaní cirkevných matrík v slovenských štátnych archívoch. Slovenská strana ?ou získala prístup k moderným technológiam fyzickej ochrany cenných historických dokumentov a bádatelia (na Slovensku i vo svete) lepší prístup k slovenským prame?om. Genealogická spolo?nos? Utahu zabezpe?ila technickú stránku projektu dodaním kvalitných a pomerne drahých zariadení a prístrojov na mikrofilmovanie, slovenská strana zase výkon samotných prác.

Za?iatky mikrofilmovania na Slovensku

Práca na mikrofilmovaní v slovenských archívoch za?ala už krátko po podpísaní dohody. Chvályhodná nebola len vysoká kvalita, ale aj rýchlos?, s akou sa tieto práce vykonávali. V sú?asnosti je vä?šina cirkevných matrík zo slovenských štátnych archívov zmikrofilmovaná. Prírastky prvých mikrofilmov zo Slovenska v Knižnici rodinnej histórie sa stretli s ve?kými o?akávaniami bádate?skej, najmä americkej krajanskej verejnosti. Ke?že práce stále pokra?ujú, nie je možné na tomto mieste uvies? definitívny zoznam materiálov zo Slovenska, nachádzajúcich sa v Salt Lake City. Aktuálne informácie o prírastkoch mikrofilmov v Knižnici rodinnej histórie možno nájs? na už spomenutej internetovej stránke www.FamilySearch.org. Možno ich tiež získa? v ktorejko?vek pobo?ke tejto knižnice.
V?aka projektu mikrofilmovania dostalo mnoho potomkov slovenských emigrantov nielen v USA, ale aj v mnohých iných krajinách sveta novú možnos? dozvedie? sa viac o svojich predkoch, nový impulz k svojim genealogickým výskumom. Možno o?akáva?, že rastúci záujem týchto osôb o vlastné korene bude sprevádza? aj vyšší po?et návštev Slovenska a slovenských archívov.

Možnosti európskych slovacikálnych výskumov

Hoci prostredníctvom Genealogickej spolo?nosti Utahu sprístupnené údaje zo Slovenska vyvolali naozaj ve?ký ohlas medzi slovacikálnymi genealógmi, títo (a týka sa to samozrejme aj obyvate?ov Slovenska) môžu popri nich z knižni?no-informa?nej siete Cirkvi Ježiša Krista neskorších dní ?erpa? aj ?alšie informácie. Knižnica rodinnej histórie má ve?mi bohatú a zaujímavú zbierku prame?ov z viacerých európskych krajín, ktoré môžu obsahova? dlho h?adané informácie o tam žijúcich Slovákoch a slovenských komunitách. Týkajú sa hlavne 18. a 19. storo?ia. K dispozícii sú napríklad rozsiahle informácie z Ma?arska a Po?ska, pochádzajúce z cirkevných prame?ov do r. 1895. Nemecko je zastúpené širokým výberom cirkevných a štátnach záznamov podobného charakteru. V poslednom ?ase pribudli do knižnice aj nové a ve?mi zaujímavé cirkevné záznamy zo Slovákmi obývaných oblastí Chorvátska od 18. storo?ia po 2. svetovú vojnu. Neustále pribúda tiež genealogický materiál z Ruska a Ukrajiny, kde mikrofilmovanie aktívne pokra?uje aj v sú?asnosti. Azda jedinou európskou, z ktorej knižnica skuto?ne nemá nejaké významnejšie záznamy, zostáva (v?aka pretrvávajúcej politike archívno-informa?ného izolacionizmu) ?eská republika.

Možnosti výskumov americko-slovenských rodín

Od konca 19. storo?ia do vzniku ?eskoslovenskej republiky emigrovalo do USA ve?ké množstvo Slovákov. Naj?astejšie sa usadzovali v štátoch Pennsylvania, Ohio, Illinois a Michigan, kde pracovali v uho?ných baniach, oceliar?ach a na rôznych priemyselných stavbách. Títo usilovní muži a ženy svojou tvrdou prácou významnou mierou prispeli k budovaniu silného priemyslu a ekonomiky dnešnej Ameriky. Moji starí rodi?ia patrili medzi nich. Ako Ameri?an sa nezdráham poveda?, že som im, všetkým týmto ?u?om, za ich úsilie skuto?ne úprimne v?a?ný.
V USA existuje pomerne ve?a štátnych a cirkevných záznamov, ktoré dokumentujú život imigrantov, vrátane tých, ktorí pochádzali zo Slovenska ?i z etnicky slovenských oblastí Európy. V Knižnici rodinnej histórie v Salt Lake City možno nájs? kópie imigra?ných dokumentov, s?ítacie hárky, rodné a úmrtné listy, žiadosti o sociálne poistenie a iné podobné zdroje genealogicky cenných informácií.
Okrem kópií týchto záznamov, pochádzajúcich z ?innosti štátnych orgánov, mnoho cirkevných zborov, ktoré navštevovali slovenskí emigranti, darovalo do knižnice kópie svojich matrík. A nakoniec k dispozícii sú aj informácie z vlastných databáz Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní, týkajúce sa nemalého po?tu slovenských rodín, ktoré neskôr vstúpili do tejto cirkvi v Spojených štátoch a v Kanade.

Kde za?a?

Knižnica rodinnej histórie i všetky jej pobo?ky sú prístupné všetkým návštevníkom bez oh?adu na ich vierovyznanie ?i presved?enie. Pre bádate?ov zo Slovenska, ktorí majú záujem o štúdium materiálov zo zbierok cirkvi, doporu?ujeme navštívi? jednu z jej pobo?iek v Brne, vo Viedni alebo v Budapešti, aby sa sami presved?ili o tom, ?o všetko je im k dispozícii. Pred návštevou by mali pobo?ku kontaktova?, zisti? si jej návštevné hodiny a možno sa tiež informova?, ?i “svoje” materiály nájdu priamo v pobo?ke, alebo ?i ich bude potrebné objedna? zo Salt Lake City. V druhom prípade treba zaplati? malý poplatok za poštovné a materiál príde do pobo?ky približne o 3-4 týždne.
Pre tých, ktorí majú prístup k internetu, doporu?ujeme tiež návštevu už spomínanej internetovej stránky www.FamilySearch.org, na ktorej možno nájs? prakticky všetky najaktuálnejšie informácie, týkajúce sa možností genealogických výskumov v knižni?no-informa?nej sieti Cirkvi Ježiša Krista svätých neskorších dní.

ADRESY
1. Hlavná budova Knižnice rodinnej histórie
Family History Library, 35 North West Temple Street, Salt Lake City, Utah 84150-3400, USA, tel.: 001-801-240 2331
2. Hlavná európska pobo?ka
Max-Planck-Straße 23A, D-61381, Friedrichsdorf, Nemecko, tel.: 49-6172-7364, fax: 49-6172-75350
3. Vybrané európske pobo?ky
?eská republika: Stránského 41, 616 00 Brno, tel.: 420 541 260 914
Rakúsko: Böcklinstraße 55, Wien, tel.: 43-1-729 6552
Ma?arsko: Hüvösvölgyi Ut. 94 B., Budapest, tel.: 36-1-353698
Nemecko: Rückerstraße 2, München, tel.: 49-89-535176
Tiergartenstraße 40, Dresden, tel.: 49-351-471 5333
4. Kontakty na Cirkev Ježiša Krista neskorších dní na Slovensku a v ?eskej republike
Peter Václav, Tren?ín

Gád Vojkúvka, Brno

Pilotní program funguje v Praze od ledna 2006 a očekává se , že bude trvat 24 měsíců. Jako součást programu Rozlety, Nadace Wallace F.Toronta také sponzoruje mimoškolní klub s dohledem v centru Prahy, kde studenti programu Rozlety mohou přicházet pro pomoc s úkoly, s výukou nebo pro konzultace a také proto, aby se zde mohli scházet s dětmi stejného věku. Tento klub je zároveň bezpečným místem pro studenty, místem, kde se mohou shromažďovat, jinak by museli zůstávat venku na ulici nebo doma sami.